Včasná návšteva lekára a správne určenie diagnózy je základom plnohodnotného života s inkontinenciou.
Základom úspešnej liečby je určenie správneho druhu inkontinencie, jej príčin a prípadné odhalenie iných závažných problémov. Diagnostika je záležitosťou komplexného prístupu s využitím širokej škály dostupných metód od jednoduchých klinických testov až po náročné prístrojové merania a zobrazovacie metódy. Vždy ide o maximálne šetrné vyšetrenie, ktorého sa nie je treba obávať.
Anamnéza je hlavným krokom, ktorý vedie k vymedzeniu možných vyvolávacích faktorov, a tiež k popisu aktuálnych symptómov. K rizikovým faktorom patrí vek, počet pôrodov, menopauza, obezita, fajčenie, vplyv neprimeranej fyzickej záťaže či genetické dispozície.
V anamnéze potom cielene pátrame po nasledujúcich údajoch:
• ako často a aké množstvo moču uniká
• únik moču pri kašli, kýchnutí, smiechu či chôdzi
• náhle nutkanie na močenie, ktorému sa nedá vyhovieť
• časté močenie v priebehu dňa i noci
• údaj o pomočení
• vplyv psychickej záťaže
• únik moču pri pohlavnom styku
• nutnosť nosenia vložiek či plienok
• prímes krvi v moči, bolesti pri močení
• ťažký začiatok močenia, slabý močový prúd či pocit rezidua po vymočení
• počet pôrodov, gynekologické operácie
• ďalšie ochorenia ako napr. roztrúsená skleróza, Parkinsonova choroba, cukrovka
Druhy inkontinencie
Stresová inkontinencia
Jedná sa o samovoľný a nechcený únik moču, ku ktorému môže dôjsť pri kýchaní, kašli, smiechu, prudších pohyboch, zdvíhaní bremien, behu, chôdzi po schodoch – teda pri tzv. stresových manévroch v oblasti dutiny brušnej. Svalstvo panvového dna a zvierače sú pri tomto type inkontinencie ochabnuté a panvové orgány klesajú. Vnútrobrušný tlak sa prenesie na močový mechúr, stúpne tlak vo vnútri močového mechúra a v dôsledku nedostatočnej funkcie uzáverových mechanizmov dôjde v tejto situácii k úniku moču. Ochabnuté uzáverové mechanizmy a panvové dno i poklesnuté panvové orgány často nájdeme u žien, ktoré opakovane rodili, u žien po gynekologických operáciách a u obéznych pacientov. Ďalej sa na vzniku stresovej inkontinencie podieľa napr. dlhodobo vykonávaná fyzicky náročná práca, hormonálne zmeny v období klimaktéria, vrodená nedostatočnosť tkanív.
Urgentná inkontinencia
Urgentná inkontinencia, označovaná tiež ako „hyperaktívny mechúr“, je nechcené unikanie moču spojené s náhlym, intenzívnym a vôľou neovládateľným pocitom nutkania na močenie (urgencia). V porovnaní s inkontinenciou stresovou je tu uzáverový mechanizmus (zvierače, panvové dno) neporušený a na vzniku tejto inkontinencie sa podieľa svalovina močového mechúra.
Zmiešaná inkontinencia
Zmiešaný druh inkontinencie predstavuje kombináciu oboch predchádzajúcich druhov, t.j. stresovej a urgentnej inkontinencie. Problémovejšou z hľadiska zhoršenia kvality života je podľa pacientov urgentná inkontinencia, ktorá sa prejavuje nutnosťou častého vyhľadávania toaliet a neschopnosťou oddialenia mikcie.
Neurogénna inkontinencia
Jedná sa o nechcený únik moču zavinený abnormálnou reflexnou aktivitou miechového centra – teda neurogenný druh inkontinencie (pri roztrúsenej skleróze či poranení miechy). Pri ochorení či poškodení centrálneho nervového systému stráca inkontinentná osoba vedomú kontrolu mikčného reflexu, ktorý potom prebieha nekontrolovane cez periférne mikčné centrum v sakrálnej mieche. Mikcia nastáva bez predchádzajúceho pocitu nutkania na močenie, niekedy pacienta môžu varovať iné vedľajšie príznaky, napr. potenie.
Inkontinencia z pretekania
Jedná sa o mimovoľnú stratu moču pri preplnenom močovom mechúre, typicky samovoľné odtekanie moču po kvapkách z preplneného močového mechúra po zastavení močenia. Najčastejšie sa vyskytuje u starších mužov so zväčšenou prostatou, u žien sa vyskytuje pri zúžení močovej trubice, ktoré môže byť spôsobené traumou po operácii v oblasti močovej trubice.